PARODONTITÍDA

Toto ochorenie niektorí poznajú aj ako “paradentózu” alebo “parodontózu”. Sú to skôr “ľudové” pomenovania tejto choroby.

Každopádne o tomto chorobnom stave vieme s určitosťou povedať, že je to multifaktoriálne, chronické a infekčné ochorenie.

| Mutlifaktoriálne lebo je vyvolané “kombináciou” viacerých rizikových faktorov. Aj keď sú baktérie (špecifické druhy a ich množstvá) považované za základný vyvolávajúci faktor, ktorý je potrebný na rozvoj tohto ochorenia, samotné baktérie nie sú jediným faktorom. Ďalšie “rizikové” faktory sme si spomenuli vyššie. K tomu sa veľ krát pripája aj neregulovaná odpoveď nášho imunitného systému.

| Chronické lebo tohto ochorenia sa človek už v podstate “do konca života” nezbaví a je považované za nevyliečiteľné. Vieme s ním ale bojovať a dostať pod kontrolu. Dokážeme ho zastabilizovať a dosiahnuť to, aby sa jeho progresia zastavila.

| Infekčné lebo je prenosné z človeka na človeka (ale aj človek – zviera resp. zviera – človek). Prenos ochorenia je preto veľmi bežný pri partneroch (tzv. horizontálny prenos) resp. rodič – dieťa (tzv. vertikálny prenos) … takže pozor na olizovanie cumlíka resp. lyžičky, ktorou kŕmime dieťatko alebo nebodaj na používanie rovnakej zubnej kefky spolu so svojim partnerom 🙂

 

Z pohľadu rýchlosti progresie parodontitídy poznáme:

Agresívnu parodontitídu (rýchlo progredujúca) – tvorí asi 5% všetkých parodontologických ochorení a je typická pre mladšiu generáciu. Začína sa prejavovať veľmi skoro – okolo 13. roku života, častejšie u žien.

Chronická parodontitída (negresívna)- ide o najčastejší druh parodontitídy u dospelých a tvorí prevažnú väčšinu asi 95% všetkých parodontitíd. Je celkom bežné, že sa začne vyvíjať ako gingivitída (zápal ďasien) už okolo 15. roku života. 

Jedným zo zásadných rizikových faktorov vzniku a zotrvávania procesu parodontitídy je prítomnosť agresívnych tzv. paropatogénnych baktérií, ktoré sú na základe spoločných vlastností zaradené do tzv. bakteriálnych komplexov.

 

Laboratórne testy

1. TEST PRÍTOMNOSTI BAKTERIÁLNYCH GENOTYPOV

Odobratie vzoriek sa robí sterom priamo z parodontálych vačkov špeciálnymi sterilnými papierovými čapmi. Stery sa odoberajú z 5 infikovaných miest a odosielajú sa do vysokošpecializovaného odborného laboratória. V laboratóriu sa zisťuje prítomnosť a množstvo konkrétnych rizikových druhov baktérií spoluzodpovedných za vznik a priebeh parodontitídy.
Celkovo sa zisťujú tieto parametre u 11 paropatogénnych druhov (t.j. tých ktoré sú asociované s parodontitídou), vrátane tých, ktoré sa prejavujú tou najvyššou patogenitou (stupeň patogenity: 2/3, 3 a 3+).

Hlavnou baktériou s najvyšším patogénnym potenciálom je Aggregatibacter actinomycetemcomitans, ktorý dokáže odolávať imunitnej odpovedi hostiteľa a enzymaticky ničiť napadnuté tkanivo. Patogenita: 3+

Baktérie červeného komplexusú vysoko patogénne baktérie (Porphyromonas gingivalis, Tannerella Forsythia či Treponema denticola), ktoré sú schopné degradovať napadnuté tkanivo a migrovať v epitelových bunkách. Patogenita: 3

Baktérie oranžového komplexu (Prevotella intermedia, Parvimonas micra a Fusobacterium nucleatum) sú stredne až vysoko patogénne a vytvárajú spojenie medzi skorými kolonizátormi a baktériami červeného komplexu. Patogenita: 2/3

Oranžový združený komplex – jedná sa o baktérie, tzv. skorých kolonizátorov. Majú stredný patogénny potenciál a sú súčasťou biofilmu. Týmto vytvárajú podklad pre pôsobenie ďalších baktérií. Medzi zástupcov tohto komplexu patria napr. Campylobacter rectus alebo Eubacterium nodatum. Patogenita: 2

Baktérie zeleného komplexu  Eikenella corrodens a Capnocytophaga sputigena /gingivalis. Patogenita: 1

 

Tento test je súčasťou služby be TESTED. Viac podrobností nájdete TU.

2. TEST GENETICKEJ PREDISPOZÍCIE

Odobratie vzoriek sa robí tým istým sterom, ako pri zisťovaní bakteriálnych druhov popísanom vyššie, priamo z parodontálych vačkov. Čiže používame tie isté špeciálne sterilné papierové čapy a odber vzorky sa robí na 5 miestach.
V tomto teste zisťujeme prítomnosť:
 IL-1A a IL-1B, proteíny, ktoré sú zodpovedné za zápalovú reakciu nášho IS
 IL-1RN, ktorý je zodpovedný za “brzdenie” zápalovej reakcie nášho IS a
 HLA-DRB1*04 alela, ktorá je podľa odbornej literatúry spájaná s rýchlo prebiehajúcou parodontitídou, resp. periimplantitídou

 

Molekula interleukínu IL-1 pozostáva z dvoch podjednotiek IL-1A a IL-1B, ktoré spolu tvoria tento zápalový proteín. DNA varianty v génoch IL-1A (c.-949C>T, resp. -889C>T) a IL-1B (c.315C>T, p.Phe105=, resp. +3954C>T) sú v literatúre popisované ako alely asociované so zápalovým procesom v gingiválnom vačku.

Na druhej strane produkt génu IL-1RN je inhibítorom zápalovej aktivity IL1 proteínu, a teda znižuje odpoveď organizmu na zápal.

Zložený rizikový genotyp, t.j. prítomnosť oboch DNA variantov cytokínov IL-1A a IL-1B, znamená až 4-násobné zvýšenie zápalového procesu, ako aj jeho agresivity.

Pozitívny zložený IL-1 genotyp teda primárne slúži ako „faktor závažnosti“, ktorý asociuje so stratou spojiva a kosti pri parodontitíde a periimplantitíde.

Naopak, prítomnosť DNA variantu c.117T>C (p.Ala39=) génu IL-1RN je v literatúre popisovaná ako asociovaná s protektívnym efektom proti vzniku chronickej (neagresívnej) alebo generalizovanej agresívnej parodontitídy, a to najmä v populáciách európskeho pôvodu. Uvedený efekt je umocnený v prípade neprítomnosti, resp. nízkej infekcie baktériami Porphyromonas gingivalis, Tannerella forsythia a Prevotella intermedia.

Prítomnosť alely HLA-DRB1*04 je podľa literatúry popisovaná v asociácii s rýchlo prebiehajúcou parodontitídou, resp. periimplantitídou ako aj s inými ochoreniami napr. reumatoidnou artritídou, celiakou atď.

 

Tento test je súčasťou služby be TESTED. Viac podrobností nájdete TU.

 

Tieto stránky využívajú cookies. Ich ďalším používaním súhlasíte využívaním cookies. Viac informácii

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close